škodca -u mn. -ovia m.
1. mn. i -e škodlivý živočích al. rastlina: ochrana proti š-om
2. človek, kt. niečo poškodzuje, záškodník: š. záujmov národa; počítačový š.;
škodcovský príd. k 2: š-á činnosť;
škodcovstvo -a s.
škodca -cu pl. N -covia m. (o človeku)
škodca -cu pl. N -covia i -ce m. (rastlina, živočích)
rozvratník kto ničí celistvosť, jednotu, súdržnosť niečoho • rozvracač • rozvracateľ: rozvratník, rozvracač, rozvracateľ v armáde • podvratník (kto robí podvratnú činnosť): zákerní podvratníci • rozbíjač (kto niečo rozbíja): rozbíjači jednoty hnutia • diverzant: odhaliť diverzantov • záškodník • škodca: banda záškodníkov, škodcov • sabotér • sabotážnik • podrývateľ • expr. podrývač • dezorganizátor (kto rozrušuje organizáciu, poriadok) • rozkolník (kto spôsobuje rozkol) • expr. kazisvet
p. aj burič
škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah
2. p. škodník
škodník poľov. jeleň al. srnec s dlhým a ostrým parožím • poľov. škodca
škodca, -u. mn. č. -ovia m.
1. škodlivý živočích (najmä hmyz), zried. škodlivá rastlina: pásavka je š. zemiakov; š-ovia ovocných stromov; ochrana proti š-om; ohnica je nebezpečný škodca v poľnohospodárstve;
2. človek, ktorý niečo poškodzuje, hubí, kazí; záškodník: š. ľudu (Jégé); Trfotka zaľahol mu v hlave ako škodca rodiny. (Kuk.)
3. poľov. spiatočník (jeleň al. srnec) s dlhým a ostrým parožím a s malým počtom výsad; škodník;
škodcovský príd. k 2 záškodnícky: š-á činnosť;
škodcovstvo, -a str. záškodníctvo, záškodnícka činnosť
škodca [ško-, škú-] m kto škodí, spôsobuje škodu niekomu: od cyrkvi odtrženec Luther, zlim a sskodcum prospiwal (DuH 1723); nocens: sskudce (GrP 1771)