škatuľa, -le, -túľ ž. obal pevného tvaru, najmä z lepenky, plechu ap., krabica: kartónová, lepenková, papierová š., drevená, plechová š.; konzervová š.; š. cukríkov;
pren. niž. hovor. pejor. žena, baba (najmä v nadávke): Stará škatuľa, však žiadneho muža nemá, čo sa ondie. (Zgur.);
škatuľový príd.: tech. š-á vodováha škatuľovitého tvaru s okrúhlym vrchnákom s guľovitou bublinou;
škatuľka, -y, -liek ž. zdrob.: š. zápaliek, zápalková š.
● hovor. expr. byť ako zo š-y veľmi čisto a vkusne upravený, oblečený;
škatuľôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.