škandál -u L -e mn. -y m. verejné pohoršenie, verejná hanba: rodinný, politický š., vyvolať š.; to je š.! vyjadrenie pohoršenia;
škandálny, škandalózny príd.: š-a scéna, situácia, š-e vystúpenie;
škandálne, škandalózne prísl.: š. sa správať;
škandálik -a m. zdrob. expr.
škandálne, škandalózne prísl.
škandálny, škandalózny príd. ‹l < g› vzbudzujúci pohoršenie, spôsobujúci škandál, hanebný: š. spôsob života; š-a aféra;
škandálne, škandalózne príd.
škandálny, expr. škandalózny príd. hovor. vzbudzujúci, vyvolávajúci verejné pohoršenie, škandál, hanebný: škandálna scéna, škandálna aféra; Za našich čias o takých škandalóznych veciach nebolo počuť. (Stod.);
škandálne, expr. škandalózne prísl.: škandalózne sa správať