škandál -u L -e mn. -y m. verejné pohoršenie, verejná hanba: rodinný, politický š., vyvolať š.; to je š.! vyjadrenie pohoršenia;
škandálny, škandalózny príd.: š-a scéna, situácia, š-e vystúpenie;
škandálne, škandalózne prísl.: š. sa správať;
škandálik -a m. zdrob. expr.
škandálny, škandalózny -na -ne 2. st. -nejší príd.
škandálny, škandalózny príd. ‹l < g› vzbudzujúci pohoršenie, spôsobujúci škandál, hanebný: š. spôsob života; š-a aféra;
škandálne, škandalózne príd.
hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutok • podlý • nízky • mrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzké • zahanbujúci • neprístojný • zastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanie • škandálny • škandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivý • pohoršujúci • poburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článok • kniž. profánny • znesväcujúci • zneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiech • neslýchaný • opovrhnutiahodný • subšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmysel • kniž. infámny
p. aj podlý, nehanebný
2. p. potupný
poburujúci spôsobujúci pobúrenie, odsúdenie; vyvolávajúci negatívne, odmietavé pocity • pohoršujúci • pohoršlivý • rozhorčujúci: poburujúce, pohoršujúce, pohoršlivé správanie mladíkov; poburujúce, rozhorčujúce reči • škandálny • škandalózny (vyvolávajúci škandál): predniesť škandálny, škandalózny prejav • neslýchaný • subšt. nehorázny: robiť neslýchané, nehorázne veci
p. aj hanebný
škandálny, škandalózny p. poburujúci
škandálny, expr. škandalózny príd. hovor. vzbudzujúci, vyvolávajúci verejné pohoršenie, škandál, hanebný: škandálna scéna, škandálna aféra; Za našich čias o takých škandalóznych veciach nebolo počuť. (Stod.);
škandálne, expr. škandalózne prísl.: škandalózne sa správať