šialený
I. príd.
1. kt. má silnú poruchu rozumových schopností, pomätený, choromyseľný, bláznivý: š. človek; vyzerá, kričí ako š.; publ. š-á krava kt. má chorobu postihujúcu mozgovo-nervový systém
2. expr. krajne intenzívny, veľmi veľký, strašný: š-á bolesť, radosť, odvaha; š. nápad riskantný;
šialene prísl.;
šialenstvo -a -tiev s., zried. i šialenosť -i ž.
1. iba jedn. k šialený: publ. š-stvo kráv choroba dobytka postihujúca mozgovo-nervový systém
2. šialený skutok
II. šialený m. šialenec
šialenstvo -va s.
bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina
2. p. samopaš
pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie mysle • choromyseľnosť • nenormálnosť • abnormálnosť • nepríčetnosť • bláznovstvo • bláznivosť • šialenosť • šialenstvo • pochabosť • hovor. expr.: rapeľ • šibnutosť: chytajú ho raple
šialenosť, šialenstvo p. bláznovstvo 1, pomätenosť
šialený príd.
1. majúci silnú poruchu rozumových schopností, majúci nenormálny, chorý rozum, pomätený, bláznivý: š. človek; je, vyzerá ako š.; beží, uteká, kričí ako š. (š-á) veľmi, silno;
spodst. šialený, -ého m. šialenec;
2. expr. abnormálny, nenormálny, chorobne intenzívny: š. žiaľ, š-á bolesť, š-á radosť; š-á odvaha; š. nápad veľmi riskantný, veľmi smelý;
3. nár. š-é huby jedovaté
● akoby bol š-é huby pojedol o pochabom, bláznivom počínaní;
šialene prísl. expr. abnormálne, veľmi: š. sa báť, š. ľúbiť niekoho;
šialenosť, -ti ž. i šialenstvo, -a, -tiev str.
1. strata rozumového úsudku; stav, vlastnosť šialeného človeka, pomätenosť, nepríčetnosť, bláznovstvo: záchvat šialenosti, šialenstva; zmocňuje sa ho šialenosť (Fr. Kráľ); náboženské š. prepiata nábožnosť; byť na okraji š-a, byť blízko š-a; prepuklo v ňom š. (Tat.); pren. š. vojny besnenie;
2. šialený skutok: urobiť š.
šialený [šia-, šá-] príd 1. pomätený, choromyseľný, bláznivý, nenormálny: dorezaný gsu tre barany z Wychodney, prihnaný, ssialený (ILAVA 1663); beda ssálenym čarodegnjkúm a čarodegnjcem, kterj se ssatanassowi oddawagj, od Boha odstupugj (OP 1685); abalienatus mente: ssálený; demens: blázen, ssaleny, hlúpy, otréssťeny; phanaticus: blázen, blázniwy, ssáleny (KS 1763); kam mne mug ssalenj rozum priwedel (MiK 18. st) L. obecanka ssalenému radost (SiN 1678) 2. expr veľmi veľký, strašný: potom strogj dostatečne ten obraz pro ssaleny peniez, neb se za to niekolyk zlatych nestažugy dat (HL 17. st); -e prísl k 1: ona tak bola pekná, že sa w neg ssalene zamilowal, i w ten čas bol oprawdiwe nessťastliwím (DS 1795); po šialensky [šá-] prísl výraz: mudre budu tote mudrci tam, kde sa sami za blazniwich wihlasowat budu, že tak po ssalenski robili a werily (SJ 18. st); šialenosť ž, šialenstvo [-í] s 1. bláznovstvo, pomätenosť, strata rozumového úsudku, nepríčetnosť: (v nadpise) o šalenosti (:mania:) (HT 1760); alienatio mentis: ssalénstwi (KS 1763) 2. bláznivý, nezmyselný, nerozumný skutok: v tento den v svých synagogách strélagú a rachetle pusstegj, tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bijú (BT 1758); amentia: nesmyslnost, ssálenstwi (KS 1763)