šerý príd.
1. málo osvetlený, tmavý, temný: š-á chodba, š. večer
2. dávny (význ. 1), neznámy; tajomný: š. dávnovek;
šero
I. prísl. i vetná prísl.: vonku bolo š.
II. šero -a s. prítmie, polotma: ranné š.; š. lesa, strácať sa v š-e;
šerosť -i ž.
šero šera s.
šero 2. st. šerejšie prísl.
šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby • šerosť: šerosť chrámu • pološero: ranné pološero • polotma: v polotme sa črtali vrchy • prítmie: v hľadisku je prítmie • expr. temrava: nočná temrava • kniž.: šerosvit • temnosvit: šerosvit žalárovej izby • poet.: šer (Hviezdoslav) • polojas (Gráf) • polosvit (Vajanský) • zášerie (Hviezdoslav) • zried. polosvetlo (Timrava) • zastar. prítma (Šoltésová)
šero1, -a, 6. p. -e str. prechod medzi svetlom a tmou, polosvetlo, polotma: tmavé, temné š., hustnúce š., hmlisté š., kalné, špinavé š., ranné, večerné š.; š. izby, dvora, š. lesa; miznúť, strácať sa, tratiť sa, zanikať v š-e; pren. š. minulosti neznáma minulosť
šero2, šerosť p. šerý
1. málo osvetlený, tmavý: š. kraj, š. chrám, š-á chodba, izba, š. kút, š-á ulička; š-é ráno, š. večer;
2. tmavo zafarbený, tmavošedý, tmavý: š-á farba, š-á budova, š-á klenba;
3. dávny, neznámy; tajomný: š. dávnovek, š. pravek, š-á doba;
do šera: temperovať galériu čalúnmi do šera (Vaj.);
šero2 prísl.: V izbici je i vo dne šero. (Heč.);
šerosť, -ti ž.
šero p. šerý