šerm -u m. (šport.) zápasenie sečnými al. bodnými zbraňami: š. kordom, fleuretom;
šermiar -a m. kto pestuje šerm;
šermiarka -y -rok ž.;
šermiarsky príd.: š. turnaj
šerm -mu m.
šerm -u m. ‹n› boj, zápas sečnou al. bodnou zbraňou: stredoveký, rytiersky š.; šport. boj dvoch súperov vybavených rovnakými sečnými al. bodnými zbraňami podľa presných pravidiel: š. fleuretom, kordom, šabľou
šerm, -u m. šport. zápas, zápolenie sečnými al. bodnými zbraňami podľa istých pravidiel: š. kordom, fleuretom, šabľou
šerm m nem zápas sečnou al. bodnou zbraňou hraný podľa presných pravidiel: ten ssierm maji jim prawe deliti, gakoss gsu najprwe k sobe (bojovníci) prissli (ŽK 1473); pugilatus: sserm (KS 1763); digladiatio: sserm (PD 18. st)