Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj ogs scs sss ssj hssj subst priezviská

šenk -u m. hovor. zastaráv.

1. hostinec, krčma

2. výčapný pult

šenk -ku pl. N -ky I -kmi/-kami m.

-nk/15868±788 28.51: substantíva m. neživ. N+A sg. 5157→1791
+586
−143
drink/522 tank/453 punk/148→218
+27
−29
frank/222→184
+5
−0
vabank/179 bank/294→97
+65
−52
funk/99→73
+15
−23
šenk/30→41
+4
−5
verbunk/12 (3/13)

-nk/15868±788 5.95: substantíva m. živ. N sg. 2903→3073
+17
−41
Frank/2829→2960
+0
−18
skunk/41 Funk/0→27
+7
−9
Immink/22 Brink/0→13
+2
−3
Šenk/0→9
+3
−4
(1/1)

šenk1 -a mn. N -ovia m. ‹n› hist. najvyšší čašník, arcičašník, jeden z kurfirstov Svätej rímskej ríše nemeckého národa


šenk2 -u mn. N -y m. ‹n› hovor. zastaráv. hostinec, krčma, výčap; výčapný pult

hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvovýčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčapehovor. al. expr. krčma: zafajčená krčmahovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenkhrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín)šenkovňa (Vajanský)tavernatratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)


šenk p. hostinec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šenk, -u m. (nem.) trochu zastar.

1. podnik i miestnosť, kde sa čapujú liehoviny, výčap, krčma: dostať licenciu na. š.; otvoriť si š.; (Zgur.); piť v š-u;

2. výčapný pult, výčapný stôl: V krčme pri šenku prevrátil do seba poldeci. (Tat.)

šenk [še-, ši-] m nem
1. miesto, miestnosť, kde sa čapujú liehoviny, výčap, krčma, hostinec: muž z roboty domú již jde, ona ješte v šenku pije (PV 1640); čo osoži gesli hospodar syna sweho napomina ku stridmosti, on pak pres tižden dwa, tri, pet razi z krcmi neb ze ssenku opily domow sa nawracuge a prichazi (MS 1758); oenopolium: krčma, ssénk; receptaculum: hospoda, utočjssťo, hostinec, ssenk (KS 1763); Bozenku, Bozenku, dag mi taku zenku, co ma bude vodit od senku do senku (KC 1791)
2. výčapnícky stôl, pult: krcžma prazdna bez ssenku stogj (T. TEPLICE 1678)
3. živ funkcia pohárnika na kráľovskom dvore, čašník: druheho syna mel, rečeneho Ganimeda, o tom prawi dáwna spohanilost, že ho Buh Jupiter, když lowil w lese, unesl do nebe a ssenkem neb cessnjkem ustawil (HI 18. st)
4. peňažná odmena, prepitné: za odmenu pak towarissy sama ssenk nebo propitne držane byt, gedine dielagiczy mu prwe v mistra dwa tydne wedle obicžege remesla (TRNAVA 1635); dochodek tento a senk budeme spoleczne uziwat, kde ale ze na senk a piwniczu potrebna utrata a oprawa gednu kazdu prisluchat bude (H. OTROKOVCE 1762)
5. podarúnok, dar; darovaný nápoj: až dosawád, a to častokráte, k vlewenj mnohých nákladu mladého ženjcha na swadbu včinených, obyčegné dary anebo tak rečené ssenky se dáwali (B. BYSTRICA 1723); towarisse ale gsy merkugu, bude-li dostatečny takowy ssink aneb trunk moczy strowit, pakli nebude wladat strowit, powinen bude sam za to platit (KRUPINA 1726); -ový, -ovný príd:
L. š-ý dom krčma: aby s takowu osobu žadneho czechu nemel, any nepil s ny v žadnem ssenkownym domu, any žadneho vencze od ny nema bratj (CA 1556); caupona: krčma, ssenkowný, hostinský dúm, hospoda (WU 1750); dom senkowy pana Zerdahely Janossa (OBSOLOVCE 1780)

Šenk Šenk
šenk
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) šenk
G (bez) šenku
D (k) šenku
A (vidím) šenk
L (o) šenku
I (so) šenkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) šenky
G (bez) šenkov
D (k) šenkom
A (vidím) šenky
L (o) šenkoch
I (so) šenkmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠENK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 48×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 5×;
ĎURĎOŠÍK, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 3×;
HORNÉ SRNIE, okr. TRENČÍN – 3×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
MARTIN, okr. MARTIN – 2×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
KOŠICKÁ NOVÁ VES (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
MARIANKA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
SANTOVKA, okr. LEVICE – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu