šek -u m.
1. poukážka s príkazom vystavovateľa vyplatiť istú sumu z jeho konta: pokladničný, cestovný š., falošný š.; vystaviť š.
2. hovor. pošt. poukážka: vyplniť, vyplatiť š.;
šekový príd.: š. účet, š-á knižka, š-é konto
šek šeku pl. N šeky m.
šek -u m. ‹a < f < perz›
1. peňaž. cenný papier, ktorým vystavovateľ dáva peňažnému ústavu príkaz, aby bola z jeho konta vyplatená určitá suma: š. na meno; š. na doručiteľa; platiť š-om
2. neodb. poštová (peňažná) poukážka;
šekový príd.: peňaž. š. účet ktorým sa disponuje pomocou šekov; š-á knižka blok s nevyplnenými šekmi
šek p. zloženka
zloženka poštová poukážka: platiť zloženkou • hovor. šek: vyplatiť šek
šek, -u m.
1. druh poukážky na peniaze, ktorou vystavovateľ dáva príkaz, aby z jeho konta bola vyplatená určitá suma: vystaviť, podpísať š., falošný š.; zročný, prevodný š.;
2. hovor. poštová poukážka: poukázať peniaze šekom;
šekový príd.: š. účet, š-é konto, š-á knižka; š. zákon, š-é právo
ček p. šek