šarm -u m. osobná príťažlivosť, pôvab, čaro: dievčenský š.; mať š., byť bez š-u
šarm -mu m.
šarm -u m. ‹f› prirodzené osobné čaro, príťažlivosť
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
šarm p. čaro
šarm, -u m. (franc.) hovor. pôvab, čaro: mať š., byť bez š-u, mať nedostatok š-u, očarovať niekoho svojím š-om