šarkan -a mn. N a A -y m.
1. rozpráv. obluda s podobou okrídleného jaštera, drak: sedemhlavý š., ohnivý š.;
pren. pejor. živ. mn. -i zlý človek
2. (papierová) hračka púšťaná na špagáte do vzduchu: púšťať š-a
● expr. letieť ako š. prudko;
šarkanica -e -níc ž.;
pren. pejor. zlá žena;
šarkaní príd.: š. chvost, š-ia hlava;
šarkanisko -a s. i m. zvel.
šarkan G a A -na pl. N a A -ny A hovor. i -nov m.
šarkan -a m. ‹maď < turk›
1. rozprávková obluda, drak
2. (papierová) hračka púšťaná na špagáte za vetra do vzduchu
šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera • drak: deväťhlavý šarkan, drak • kniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví)
šarkan, -a, mn. č. -y m.
1. rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, drak: sedemhlavý, dvanásťhlavý š., ohnivý š.;
pren. pejor. o zlom človeku
● letieť, utekať ako š. prudko, rýchlo;
2. druh detskej hračky z papiera a tenkých latiek, ktorá sa púšťa do vzduchu na tenkom povrázku: púšťať š-a;
šarkanisko, -a str. i m. zvel.
šarkan m tur/maď rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, drak: ssarkan samjm dichanjm zabjga (KoB 1666); co gest sskodliwegssyho od hada, co opowrznegssyho od ssarkana (SK 1697); letawy drak neb ssarkan (BH 1798); crocodilus: ssarkan (LD 18. st); -ový príd: draconites: sarkanovy kamen (LD 18. st) P. atpn Stanislaw Ssarkan (v P. Ľupči 1540)