šafáriť -i nedok.
1. v min. byť niekde šafárom
2. hovor. hospodáriť, gazdovať: dobre, zle š.
3. pejor. zle, svojvoľne hospodáriť: š. s majetkom, nezodpovedné š-enie
šafáriť -ri -ria šafár! -ril -riac -riaci -renie nedok.
šafáriť nedok. byť šafárom, robiť šafára; pejor. zle, svojvoľne hospodáriť: š. s majetkom
bačovať 1. vykonávať bačovské zamestnanie • byť bačom: bačuje, je bačom už dva roky
2. pejor. svojvoľne, obyč. zle gazdovať • expr. bašovať • pejor. šafáriť: v družstve bačovali, bašovali, šafárili neobmedzene
hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili
2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)
3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej
šafáriť p. hospodáriť 2
šafáriť, -i, -ia nedok.
1. byť niekde šafárom, hospodárom, spravovať nejaký majetok: Zuzka sama si bude šafáriť. (Rys.); pren. Ľud môj víťazný bezpečne tu šafári. (Ráz.-Mart.)
2. (bezpredm. i s čím) hospodáriť: zle, dobre š., statočne, rozšafne š.; vydať počet zo svojho šafárenia; Inde vedia s lístkami ináč šafáriť ako ty. (Fr. Kráľ)
šafáriť, šafárovať ndk nem s čím hospodáriť, gazdovať, nakladať s niečím, spravovať niečo: aby kazdy vedle svej vuli a chteni nehandloval a nešafaril (MB 1699); pres zimu zo senom, zo slamou zle ssaffarowali, giž sena malo (ZL 1721); Filip apoštol s chlebem šafáril (ZL 1759); dispenso: ssaffarugem, rozdáwám (KS 1763); dispensatorem ago: ssafarugi (LD 18. st)