šľachtic -a m. príslušník šľachty;
šľachtičná -ej mn. -é -čien ž.;
šľachtický príd.: š. titul;
šľachticky prísl.;
šľachtictvo -a s.
šľachtictvo -va s.
šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta • aristokracia: rodová aristokracia • šľachtictvo • zemianstvo (nižšia šľachta) • džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská) • kniž. nobilita
šľachtictvo p. šľachta
šľachtic, -a m. príslušník šľachty; pren. zried. š. srdca (Hviezd.) vznešený, dobrý, veľkorysý človek;
šľachtičná, -nej, mn. č. -né, čien ž.;
šľachtický príd.: š-á rodina, š. titul, š-é výsady; š-é sídlo;
šľachtictvo, -a str.
1. hromad. šľachta;
2. šľachtický titul, šľachtická hodnosť;
3. bás. ušľachtilosť, veľkorysosť: š. ducha (Urbk.); Je v ňom veľa povahového šľachtictva. (A. Mat.)
šľachta, šľachtictvo [-te-] ž hromad 1. feudálna vládnuca privilegovaná spoločenská vrstva, šľachtický stav: nobilitas: sslachtectwo, sslachta (KS 1763) 2. (o ovocí, zelenine) odroda, sorta, pestovateľský druh: pro bjlau kapustu, kel, strapačku, zemské gablka, rozličné sslachty fizole býwagj role po preoránj subtýlne (HRK 1773) 3. (o zvieratách) sorta, druh, šľachtenie, plemenenie: gsau toho gisté pruby zde na bljzku, že se z této sslachty swine samice a gegjch kancy mjssegj, y plodné aneb prasné zustawagj (HRK 1773)