šľachtic -a m. príslušník šľachty;
šľachtičná -ej mn. -é -čien ž.;
šľachtický príd.: š. titul;
šľachticky prísl.;
šľachtictvo -a s.
šľachtický -ká -ké príd.
šľachtic -a m. (šľachtičná -ej ž.) ‹n› príslušník šľachty;
šľachtický príd.: š. pôvod, erb;
šľachticky prísl.
panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetky • šľachtický • aristokratický: šľachtické, aristokratické kruhy • urodzený • vznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod
2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský
privilegovaný ktorý má privilégiá, výhody a pod. • aristokratický • šľachtický (týkajúci sa aristokracie, obyč. za feudalizmu): privilegované, aristokratické, šľachtické kruhy • výsadný • nadradený: výsadné mestá; výsadné, nadradené postavenie • uprednostňovaný • preferovaný (majúci prednosť) • zvýhodnený (majúci výhody): privilegované, uprednostňované deti prominentov; zvýhodnené skupiny
p. aj protekčný
šľachtický p. urodzený, panský 1
urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtický • aristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvám • panský • vznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosť • noblesný • neskl. nóbl
vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebný • majestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchy • dôstojný: kráčať dôstojným krokom • expr. božský: božská príroda • aristokratický • noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohyby • slávnostný • kniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľa • kniž. patriarchálny: patriarchálny zjav • expr. prevznešený • kniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulých • obradný: obradné privítanie
2. mravne hodnotný • ušľachtilý • šľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslanie • statočný • čestný: statočný, čestný čin
3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rod • urodzený: urodzení páni • aristokratický • šľachtický: mať aristokratický pôvod
šľachtic, -a m. príslušník šľachty; pren. zried. š. srdca (Hviezd.) vznešený, dobrý, veľkorysý človek;
šľachtičná, -nej, mn. č. -né, čien ž.;
šľachtický príd.: š-á rodina, š. titul, š-é výsady; š-é sídlo;
šľachtictvo, -a str.
1. hromad. šľachta;
2. šľachtický titul, šľachtická hodnosť;
3. bás. ušľachtilosť, veľkorysosť: š. ducha (Urbk.); Je v ňom veľa povahového šľachtictva. (A. Mat.)