šľachta -y ž. hromad. vládnuca vrstva za feud.: vysoká, stredná š.;
pren. cirkevná š.
šľachta -ty ž. hromad.
šľachta -y ž. ‹n› na základe pôvodu, majetku al. osobitných zásluh v minulosti sociálne a politicky privilegovaný stav (kasta, vrstva), súčasť vládnucich štruktúr stredovekej spoločnosti, pôvodne členovia kráľovskej družiny a najvyšší kráľovskí úradníci: vyššia, nižšia š.
šľachta spoločenská vrstva, ktorá na základe svojho rodu požíva rozličné prednosti a výhody: vyššia, nižšia šľachta • aristokracia: rodová aristokracia • šľachtictvo • zemianstvo (nižšia šľachta) • džentry (nižšia šľachta, obyč. uhorská) • kniž. nobilita
šľachta, -y ž. hromad. za feudalizmu vládnúca vykorisťovateľská trieda, ktorej príslušníci mali rôzne práva a privilégiá: vysoká, stredná š.; rodová š.; pren. hovor. cirkevná š. vysokí cirkevní hodnostári; finančná š. majitelia bankových al. továrenských koncernov v kapitalistických štátoch
šľachta, šľachtictvo [-te-] ž hromad 1. feudálna vládnuca privilegovaná spoločenská vrstva, šľachtický stav: nobilitas: sslachtectwo, sslachta (KS 1763) 2. (o ovocí, zelenine) odroda, sorta, pestovateľský druh: pro bjlau kapustu, kel, strapačku, zemské gablka, rozličné sslachty fizole býwagj role po preoránj subtýlne (HRK 1773) 3. (o zvieratách) sorta, druh, šľachtenie, plemenenie: gsau toho gisté pruby zde na bljzku, že se z této sslachty swine samice a gegjch kancy mjssegj, y plodné aneb prasné zustawagj (HRK 1773)