šľachetný príd. kt. má dobré charakterové vlastnosti; svedčiaci o tom; ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek; š. čin, úmysel;
pren. š-é srdce;
šľachetne prísl.;
šľachetnosť -i ž.
šľachetnosť -ti -tí ž.
šľachetný príd.
1. majúci dobré povahové a charakterové vlastnosti, ušľachtilý, dobrý, čestný: š. človek, š-í dobrodinci; pren. š-á duša, š-é srdce o človeku dobrých, ušľachtilých vlastností;
2. konaný z ušľachtilých, dobrých, čestných pohnútok, ušľachtilý: š. úmysel, cieľ, š-é predsavzatie, š. hnev; š-á zábava (Taj.);
3. zastar. urodzený, vznešený, šľachtický: Pomni, Stanko, že si zo šľachetnej krvi. (Vaj.)
4. neodb. šľachtený, výberový, čistý: š. kov, š-é osivá, š-á odroda zemiakov, š. vinič; prasiatko šľachetnej fajty (Skal.); kone šľachetnej krvi (Kuk.);
šľachetne prísl. k 1: zachovať sa š., správať sa š.;
šľachetnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho šľachetného