šéfovať nedok. hovor. vykonávať funkciu šéfa (význ. 2): š. v továrni, vo firme
šéfovať šéfuje šéfujú šéfuj! šéfoval šéfujúc šéfujúci šéfovanie nedok.
šéfovať nedok. ‹f› hovor. (~; komu, čomu) byť šéfom, vykonávať funkciu šéfa: obdobie jeho šéfovania; š. veľkému oddeleniu; pren. pejor. prestaň š. správať sa ako šéf
spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu • viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum • usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže • dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám • byť riaditeľom • hovor. robiť riaditeľa • byť šéfom • hovor. robiť šéfa • hovor.: riaditeľovať • šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný • administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)
šéfovať p. spravovať
šéfovať, -uje, -ujú nedok. hovor. byť šéfom, zastávať miesto, funkciu šéfa: To vám bol zlatý život za šéfovania Krčméryho. (Hruš.)