šéf -a mn. -ovia m.
1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry; š. generálneho štábu; konferencia š-ov vlád ministerských predsedov; š. diplomacie minister zahraničných vecí; š. kabinetu predseda vlády
2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a
3. hovor. vo funkcii oslovenia;
šéfka -y -fok ž.;
šéfovský príd.: š. plat;
šéfko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k 2, 3
šéfko -ka pl. N -kovia m. zdrob.
nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho • predstavený: rešpektovať predstaveného • vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti • hovor. expr. starý • hovor. šéf • expr. šéfko • slang. šerif
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
šéfko p. vedúci2, riaditeľ
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca