šéf -a mn. -ovia m.
1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry; š. generálneho štábu; konferencia š-ov vlád ministerských predsedov; š. diplomacie minister zahraničných vecí; š. kabinetu predseda vlády
2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a
3. hovor. vo funkcii oslovenia;
šéfka -y -fok ž.;
šéfovský príd.: š. plat;
šéfko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k 2, 3
šéfka -ky šéfok ž.
šéf -a m. (šéfka1 -y ž.) ‹f›
1. zodpovedný vedúci pracoviska, vedúci: š. oddelenia, prevádzky; š. opery; š. kuchyne (hotela); schôdzka š-ov vlád (ministerských) predsedov; š. firmy majiteľ
2. nadriadený: má prísneho š-a;
šéfsky, šéfovský príd.: š-á autorita;
šéfovsky prísl.;
šéfovstvo -a s.
šéfka2 -y ž. ‹f› hovor. šéfova žena
šéf, -a, mn. č. -ovia m. hovor.
1. vedúci nejakého pracovného úseku, oddelenia, predstavený, prednosta, v kapit. spoločnosti i majiteľ závodu, podniku: dobrý, zlý š., prísny š., š. prezídia; š. činohry, opery; š. generálneho štábu; š. diplomatického protokolu; konferencia š-ov vlád;
2. argot. používa sa ako oslovenie: Šéf, platiť! (Karv.);
šéfka, -y, -fok ž.