štruktúra -y -túr ž.
1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu; chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín
2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne
3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby
4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y; publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;
štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda; š-álne premeny; š-álna psychológia;
štruktúrne, štrukturálne prísl.;
štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.
štrukturálny -na -ne príd.
štrukturálny príd. ‹l› štruktúrny: š-e zmeny v národnom hospodárstve, vo výrobe; lingv. š-a lingvistika štruktúrna, štrukturalistická; psych. š-a psychológia ponímajúca duševný život ako usporiadaný celok; genet. š-e gény ktoré predstavujú priamu informáciu pre bielkovinu o ribonukleovej kyseline;
štrukturálne prísl.;
štrukturálnosť -ti ž.
štrukturálny príd.
1. týkajúci sa štruktúry, vzťahujúci sa na štruktúru, štruktúrny: š-e premeny spoločnosti, š-e vzťahy skutočnosti;
2. založený na štrukturalizme, štrukturalistický: š-a jazykoveda, š-a estetika, poetika;
štrukturálne prísl.: Jav štrukturálne súvisel s narúšaním romantickej prózy. (Mráz);
štrukturálnosť, -ti ž. štrukturálne vzťahy