štatút -u m.
1. organizačný poriadok, stanovy: š. súťaže, spolku
2. právny vzťah, právny stav ap. upravený príslušnými predpismi: nadobudnúť š. utečenca;
štatutárny príd.: š. orgán, zástupca;
štatutárne prísl.
štatutárny -na -ne príd.
štatutárny príd. ‹l› týkajúci sa štatútu, opierajúci sa o štatút, vychádzajúci z neho: š-e nariadenie, predpisy; š. zástupca štatutár; hist. práv. š-e mestá s vlastným štatútom;
štatút, -u m. odb. organizačný poriadok, súhrn predpisov: banský, požiarny š., š. národných podnikov;
štatutárny príd.: š-e mestá majúce svoj osobitný štatút; š-i zástupcovia určení štatútom;