štýl -u m.
1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce
2. sloh (význ. 1): barokový š.
3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.
4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania
5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.; voľný š. druh šport. zápasenia;
štýlový príd.: š. nábytok, účes;
štýlovo prísl.: š. čisté dielo;
štýlovosť -i ž.
štýl -lu L -le pl. N -ly m.
štýl -u ‹l› sloh
1. celkový ráz činnosti a jej výsledkov: životný š.; to patrí k jeho š-u osobitému spôsobu; výkon veľkého š-u mimoriadny
2. spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov, spôsob zhotovenia umeleckého diela typický pre určitého umelca, školu, smer, dobu; umelecký smer: staviteľský, hudobný š.; Bazovského š.; renesančný, barokový, moderný š.
3. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov typický pre určitú funkciu, jazykový prejav al. jednotlivca: jazykový, umelecký š.; funkčné š-y; š. hovorených, písaných prejavov; š. listu, románu; Hviezdoslavov š.
4. šport. spôsob realizovania (športového) výkonu: plavecký, bežecký š.; zápas vo voľnom štýle (disciplína);
štýlový príd. slohový: dobovo š. nábytok zodpovedajúci štýlu istého obdobia; š. prednes; š-é podanie skladby v duchu diela; š-á jazda (na lyžiach); lingv. š-á (funkčná) vrstva; š-á charakteristika; š-é zafarbenie;
štýlovo prísl.: š. jednoduché dielo; š. riešený interiér; lingv. š. neutrálny (prostriedok);
štýlovosť -ti ž.
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer
2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč
štýl 1. p. sloh 1, 2 2. p. ráz
štýl, -u, 6. p -e m.
1. poet. spôsob využitia vyjadrovacích prostriedkov v jazykovom prejave, sloh: jazykový š., básnický, novinársky, odborný š.; hovorový, konverzačný š.; umelecké štýly; kvetnatý š.; telegrafický š. veľmi stručný, kusý; Turgenevov, Balzacov š.;
2. ráz al. spôsob, akým sa výtvarne prejavuje určitá doba al. akým tvorí jednotlivec, sloh: izba v ľudovom š-e; gotický, románsky š.; Stavaný je [dom] bez štýlii, ale solídne. (Kuk.)
3. spôsob vyjadrovania, myslenia al. správania sa ovplyvnený dobou, objektívnymi podmienkami a individuálnymi schopnosťami: nový š. hudby, divadla; životný š.; leninský š. práce; O desiatej pretiahol sa Jano obvyklým štýlom do záhrady. (Barč)
4. hovor. vlastnosť, povaha, ráz veci al. javu: nový š. obliekania; expr. muž veľkého š-u (Škult.) veľkého formátu;
5. šport. účelne zladený pohybový celok: klasický plavecký š., bežať šprintérskym š-om; zápas vo voľnom š-e druh športového zápasenia
štýl m lat spôsob vyjadrovania, písania: testamentom referowaly panom bystriczkym a nach G. M. in formam stili sprawna (D. RAKYTOVCE 1637); pri običegnych formulacych, aneb takrečenem stylo curiali zapsati (WZ 1797)