španiel -a mn. N a A -e m. poľovný pes používaný ako sliedič
španiel G a A -la pl. N a A -ly/-le A hovor. i -lov m. (pes)
Španiel -la pl. N -li m.
španiel [-ňie-] -a m. ‹VM› kynol. druh psa patriaceho do skupiny plemien menších poľovných psov (kokeršpaniel, špringeršpaniel, velššpringeršpaniel), využívaných ako sliediče
španiel, -a, mn. č. -y m. druh poľovného psa
Španiel, -a m. príslušník španielskeho národa;
Španielka, -y, -lok ž.;
Španielsko, -a str. štát na Pyrenejskom polostrove;
španielsky príd.
1. týkajúci sa územia Španielska, pochádzajúci zo Španielska, vlastný Španielom: š-e pobrežie; š-e pomaranče; š. temperament;
2. v odborných názvoch a v hovorovom štýle: š-a stena stena z ľahko prenosného materiálu; kuch. š-e vtáčky druh duseného mäsa; lek. š-a chrípka druh chrípky; bot. š-a višňa, š. melón, jedľa š-a; šach. š-a hra, š-a partia; voj. š. jazdec prekázka z kolov a pichľavého drôtu; hist. š-a čižma mučidlo v stredovekých mučiarňach podobajúce sa čižme
● hovor. to mi je š-a dedina nerozumiem tomu;
španielsky prísl.: hovoriť po š.