škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.; cirkevná, súkromná š.; základná umelecká š.; chodiť do š-y; postaviť š-u
2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.; byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní
3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie; š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti; vyjsť š-u vychodiť;
školský príd.
1. k 1, 2: š. rok, š. dvor; š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže
2. názorný, jasný: š. príklad;
školstvo -a s.
1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a
2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;
školička -y -čiek ž. zdrob. expr.
školstvo -va s. (i hromad.)
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
školstvo p. škola 1
školstvo, -a str.
1. školské zriadenie, školský systém: vysoká úroveň nášho školstva;
2. hovor. ústredná administratívna správa škôl a jej budova: pracovať na š-e;
3. hromad. súhrn škôl, školy: obchodné, poľnohospodárske š.