škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.; cirkevná, súkromná š.; základná umelecká š.; chodiť do š-y; postaviť š-u
2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.; byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní
3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie; š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti; vyjsť š-u vychodiť;
školský príd.
1. k 1, 2: š. rok, š. dvor; š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže
2. názorný, jasný: š. príklad;
školstvo -a s.
1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a
2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;
školička -y -čiek ž. zdrob. expr.
školský -ká -ké príd.
jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný
2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož
3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený
4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad
5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1
jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad
p. aj pohodlný 2
2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
školský p. jasný 4
1. súvisiaci so školou (v 1. význame, t. j. s inštitúciou na vychovávanie a vzdelávanie): š. rok, š-é prázdniny, š-á mládež, š-á dochádzka, š-é vysvedčenie, š. poriadok, š-é vzdelanie; š. lekár majúci na starosti zdravotný stav žiakov istej školy;
2. súvisiaci s budovou školy: š. dvor, š-á záhrada;
3. expr. názorný, jasný: š. príklad;
školsky prísl. zried. ako v skole: š. názorný príklad
školský príd súvisiaci so školou al. jej budovou: kostelne, syrotczie, sskolske a spitalske penyze aby byly wyhledane (TRENČÍN 1589- 1600); gestli niekomu Pan B. W. urad zweril, budto bi ten bil czirkewni, budto sskolsky, budto hospodarsky, budto obecni, ten ma biti pilni a bedliwi (TC 1631); z rozkazu p. fogta kompanowj Nicolao Létawaj, ktery rozhanagice kobilky ze sskolsku mladežu, po dwa dnj bubnowal, dano na pywo den 8 (ŽILINA 1694); včitel poradne toto zapisowanj mladeže školské wikona pri škole aneb okolo školi a we dwore školském, gako wssecko, pekne očystotne ma se držeti (BZ 1749); museum: pokog na učeni, sskolské učenj; pulvis scholasticus: sskolsky, bjdny žiwot (KS 1763); wogensky a sskolsky rok se začina prwneho nowembera (BUDÍN 1781); x. pren fictus lanqvor: sskolská nemoc (KS 1763) lenivosť L. riad š. zariadenie školy: (my podpísaní) wssým potrebým riadem sskolským, gakožto stolicami, tablamy, kasničky pro knižečky chudobných djtek budeme zaopatrowati (ID 18. st); š. majster učiteľ: magister ludi: sskolsky mjstr (KS 1763)