škôlka -y -lok ž.
1. hovor. materská škola
2. les., ovoc. pozemok na pestovanie sadeníc: lesná, ovocná, šľachtiteľská š.
škôlka -ky -lok ž.
škôlka hovor. materská škola: náš vnuk chodí do škôlky • zastar.: ovoda • úvoda (Tajovský)
škôlka, -y, -lok ž.
1. hovor. materská škola;
2. les. ovoc. plocha vysadená mladými stromčekmi vypestovanými obyč. na šľachtiteľské ciele: ovocná, lesná, šľachtiteľská š.
škola ž lat/gr 1. vzdelávacie zariadenie, inštitúcia na vyučovanie, učenie sa niečomu, na výchovu a vzdelávanie: na fare byl pry obedie Apollo z Kassparom Chorwatom, ktery tu ditkj w sskole czwyczil (ŽILINA 1586) ya som do sskoly w Trencžyne chodyl (TRENČÍN 1613); museum: sskola (NP 17. st); auditorium: sskola aneb učjcé mjsto paedagogium: sskola (KS 1763); zaci w sskolach mudrost umenj nedostawagj (Káz 18. st); gest sskola na naučenj čtnosťúw ustanowená (BlR 18. st) 2. učenie sa, vyučovanie: welice hressy otec, gestly mu (dieťaťu) sekeru misto knihy a pera do ruky dawa a od sskoly ho odtrhawa (CO 17. st); ex professo scholarum hostis est: any sam netagj, že nemiluge sskoli (KS 1763) 3. jej budova a trieda: kupily na sskolu ssyndlya, fl 4, d 50 (KRUPINA 1706); dal sem, čuo obloky popraoval do sskoly, d 4 (PUKANEC 1724); x. pren náb swet tento ge gak negaka sskola, w ktereg stworene wecy učy Boha poznawat (PP 1734); chcem ga w tento nastawagicy swaty čas mogich pobožnich posluchačuw uwesty do sskoly oprawdiweg lasky, ktereg Syn Boha žiweho a Spasitel celeho sweta, Kristus z nebe dolu na zem stupil (KP 18. st) viera, Kristovo učenie L. Ježišova, Kristova š. cirkev: do sskoli, do sskoli, posluchači laskawi, nie do sskoli swetskeg, ale do sskoly Krystoweg (MS 1758); newjte-li, co žádost a záwist přednosti obyčegně pusobj, gdete toliko do sskoli Ježjssowé, tak tomu porozumjte (StN 1785); uhorská š. škola s maďarským vyučovacím jazykom: Cžyfary Boldižara pak take gsem od detinstwa wychowal, držel gsem ho pilne k sskolam, dawal gsem ho y do vherskeg sskoly (ZVOLEN 1632); šermiarska š. škola s výučbou šermu: ssermjry a bitcowe w ssermjrsskeg sskole potjkagj se (KoB 1666); pospolitá š. základná, všeobecnovzdelávacia škola: z pospolitjch sskol, do kterjch mame pjlne chodit, po stupnjch bjwame pomikowanj do wetssjch sskol (KoB 1666); vysoká š. škola na dosiahnutie vyššieho vzdelania: včitelúm aneb který dokonali wysoké sskoly: wysoce včený pane (LU 1775); lyceum: wysoká škola (KS 1763); tato knisska od welebneho bratra, knaza radu gezuwitow, profesora w wysokeg sskole ordinarneho a wihlaseneho usporadana gest (ET 18. st); dobrá š. poučenie niekoho: než daly su mu (synovi) predne ostre naučeny, yak powedane, dobru sskolu (S. ĽUPČA 1605); chodiť za š-u vynechávať vyučovanie: za sskolu nikdy nechodjwegte (RPM 1795); š. kríža náb krížová cesta, utrpenie: učjme se tu, že staw manželsky gest oprawdjwa sskola križe (CS 18. st); židovská š. nábožné zhromaždenie židov k modlitbám, synagóga: a wessel zase do sskoli židówskég a byl tam člowék magycy ruku uschlú (KB 1757); y on zagiste negprweg kazal w sjnagogy a w sskole zydowskeg slowo božj a potom ssel do domu knižete farizegskeho, abi gedel chleb (CS 18. st) F. kdo rad často sskolu menj, pozde prichazy k umenj (SiN 1678) o neskorom poznaní; kdo bez knihy chody do sskoly, hody se potom past woly (Se 18. st) 4. filozofický, umelecký smer, jej stúpenci, predstavitelia: stoa: athénska sskola (KS 1763); gmeno domu wladatele: sskoly augustinskeho wiznanj (PREŠOV 1784); s. Augustus y gine sskoli to wigadrugu, kdiž rozdelugu czlanek wyri na tri stranky (SJ 18. st) 5. záhradný al. lesný pozemok určený na vypestovanie ovocných al. lesných stromov zo semena al. iných úžitkových rastlín: L. štepná š. štepnica: seminarium: sstepna sskola (AP 1769); škôlka dem k 1: ga sem na tem oknye bil, ktere sluzy do placzu wedle sskolkj, issel sem pro husle do sskolky (ILAVA 1646); za sskolkou w komorcze (NOZDRKOVCE 1652); na sskolcze dwere; pre sskolku do komory (s. l. 1678) k 5: L. priesadná, stromová š. štepnica: o zasatich a presadnich školkách, co zde pomerkowáno biti má; kdi ge negprjhodnegi slabé stromčeki do stromowé školki sadit?; (stromčeky) s welku pozornosti wibrat a ze skolki do stromowe wetšj školi wisadit mame razem (HRANOVNICA 18. st)