šváb -a mn. N a A -y m. veľký čierny hmyz živiaci sa odpadkami z jedál ap., zool. Blatta: zo škár vyliezli š-y
● je ako š. dotieravý; zaliezť ako š. dobre sa skryť
šváb G a A -ba pl. N a A -by m.
šváb -a m. ‹n› zool. rovnakokrídly hmyz z rodu Blatta s mäkkými krovkami al. bez krídel, škodiaci v komorách, v pekárňach, pivovaroch a i.: hubiť š-y
● schádzajú sa ako š-y (na pivo); otrávený ako š.; mať š-a na mozgu byť hlúpy, pojašený; mať znepokojujúce myšlienky
Šváb, -a, mn. č. -i m. príslušník jedného z hornonemeckých kmeňov;
pejor. Nemec vôbec;
Švábka, -y, -bok ž.;
švábsky príd.: š-e mestá
šváb, -a, mn. č. -y m. druh veľkého čierneho hmyzu žijúceho v domácnostiach, pekárňach ap., živiaceho sa odpadkami z jedál: má v byte š-y; zool. š. obyčajný (Blatta orientalis)
● hovor. zaliezť ako š. stratiť sa, dobre sa ukryť, skryť; š. mu (jej, im) vŕta v mozgu usilovne o niečom premýšľa (-ajú), niečo ho (ju, ich) trápi; je ako š. dotieravý
šváb1 m nem hmyz žijúci v domácnostiach, živiaci sa prevažne odpadkami zool Blatta: sswabi od arsenicum s popolom mgessanim wihinu (BD 1768); blatta: sswab, knihi žere (GU 1794); insecta s odpolu twrdými kridelcý, genž se w domech zdržugj, sswáby rečene (PR 18. st) P. atpn Giryk Sswab (P. ĽUPČA 1536)
šváb 2 m nem síra: sol, lyadek, antimonium, sirka, sswab, wlchkosti rudnye se zowu (KoB 1666); masná a smolowá zem gest takowá, která se k paliwu potrebowat muže, gako gest torf, zemský balzam, nafta rečenj, zemský oleg, smola, sýrka aneb sswab a ambra (BD 1768)