šturm -u m.
1. hovor. šturmovanie: veľký š., stavbársky š., š. pred koncom roka
2. zastar. útok
šturm -mu pl. N -my I -mami m.
šturm -u m. ‹n›
1. zastar. (vojenský) útok, seč: dobyť mesto š-om
2. zastar. poplach
3. publ. nárazová, rýchla, nadčasová práca; šturmovčina
šturm p. útok 1
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
šturm, -u m., zried. i šturma, -y ž. (nem.) zastar.
1. útok: obrazy, čo znázorňujú ústupy a šturm (Lajč.); Niektoré mesto sme šturmom vzali. (Kal.) Hral sa na priateľa, keď zatrúbili na šturmu. (Jes.)
2. poplach: Voľakto zomrel. Šturmom zvonia. (Žáry)
šturm m, šturma ž nem útok, útočenie: v sobothu Tureg ve dvu mystech jest zed zvirhyl a ssturm jest uczynyl, y prohral (KORNBERG 1529 SLL); když prawdy prawym ssturmem dobiwaty nemuže (dr. Hoe), diwnimi okolky se točy (TP 1691); pod twu gsa ochranu, w čas wogny a ssturmu, stogjm bezpečnj (PoP 1723-24); neskvela by sa tak moc Božia, kdyby Iosue byl sylnu ssturmu a zdy lámaňym Iericho mesto dobyl, a ne zwukem truby a krykem (PP 1734); aggresio: oboreni, ssturma; expugno: z bitku dobywám aneb z ssturmú premáhám (KS 1763) L. š. hnať, š-ou hnať útočiť: w noci ssturmou hnali ass mnoho z yeruzalemskich pomordowali (MS 1749); assilira in urbis moenia: sturm hnáti, ssturmem dobýwati (WU 1750); š-om bežať rýchlo: rozkázal qvardian fassank držat, masso do gedneho mecha sklúzat, swiny paprcsky, ripaky, nožky, mosel sem wen z chasu ssturmem bežat (SNS 1786); š-u robiť odporovať: ona, tehdy se preg dluho bránila a ssturmu robila, on ale nechtel popustit (PUKANEC 1787)