štrbák -a mn. -ci m. pejor. štrbáň
štrbák p. štrbáň
štrbáň pejor. človek, ktorému chýba zub al. viacej zubov • pejor. štrbák
štrbák1, -a m. rastlina z čeľade astrokvetých s belasými okvetnými lístkami; bot. čakanka štrbák (Cichorium endivia)
štrbák2, -a m. nár. druh zvonca, ktorý nosia na hrdle domáce zvieratá, keď sú na paši: Spiežovce pocengávajú a štrbáky balušia. (Tat.)
štrbák3, -a, mn. č. -ci m. pejor. prezývka štrbavého človeka, štrbáň
štrbák [štr-, šter-] m rastlina s belasými okvetnými lístkami bot čakanka štrbáková Cichorium endivia: endivia: sstrbak, sstrbak gest dwogaky, geden má listky welmy ssiroke yako locika, druhy má list vžssj, dalssj, a ten se gmenuge domacy sstrbak (MT 17. st); strbak a cakanka gsau wiborne lekarstwy proty rozpálenym jatram (LR1 17. st); scariole: menssjho sstrbaka semeno (TT 1745); cichorium: čakánka, ssťerbák; chrestum: čakánka aneb ssťerbak; cykoria: ssťerbák (KS 1763); na boky ze sstrbaku a s čakanky wuotky treba napalit, bar w gakemkoli trungu aneb y w gedle užiwat, y na hlawu bolenga dobre gest (LR7 18. st); -ový príd: semen endiviae: semeno sstrbakowy (TT 1745)