štetka -y -tiek ž.
1. väčší štetec: maliarska, holičská š.; nanášať mydlo, farbu š-ou
2. čo takýto štetec pripomína: poľovnícky klobúk so š-ou; chvost zakončený š-ou
3. vysoká rastlina s ostnatými listeňmi, bot. Dipsacus
4. hrub. predajná žena, pobehlica
štetka -ky -tiek ž.
prostitútka žena oddávajúca sa prostitúcii • pobehlica • kniž. neviestka • kniž. hetéra • expr. radodajka • kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev) • hrub.: kurva • štetka • švandra • šľapka • cundra • subšt. filcka
p. aj pobehlica
štetec nástroj zo štetín (al. podobného materiálu) upevnených na rúčke slúžiaci na nanášanie a roztieranie farby, na čistenie, oprašovanie: maliarsky, natieračský štetec • štetka (väčší štetec): štetka na bielenie stien
štetka 1. p. štetec 2. p. prostitútka
štetka, -y, -tiek ž.
1. nástroj na nanášanie a roztieranie farieb al. iných kvapalín, pozostávajúci zo štetín upevnených na drevenej rúčke, väčší štetec: líčiť, bieliť steny š-ou, roztierať si mydlo po tvári š-ou;
2. niečo svojím vzhľadom podobné štetke: Halmo zamrkal spod štetky obočia. (Laz.) Kúpil si širák so štetkou z kančích škút. (Zúb.)
3. dvojročná bylina s protistojnými listami; bot. š. obyčajná (Dipsacus silvester);
štetôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. k 1, 2
štetka [šte-, šče-] ž 1. nástroj na čistenie al. nanášanie a rozotieranie farieb ap. urobený zo štetín upevnených na drevenej rúčke: scapina: ssčetka steni ličit (NP 17. st); (Mária) prigala od Tomas Gyorgya manželky duchnu, perinu, motiku, sstjetku bgelaczu (JELŠAVA 1750); wideli sstetku mazaczu zo ssechtarom, druhu z ohreblom (TURIEC 1768); stetka nova mazaca (PUKANEC 1791) 2. kefa na čistenie odevu: ssaty peru se sapunom a wimetawagu se metlickou neb sstetkou (KoB 1666); excutia: ssťetka, s kterú se ssatj čissťá (KS 1763) 3. česák na česanie a čistenie zvierat, obyč. koní: nech kazdj hospodar čistotne drzj ngelen masstal swogu a dwor, ale ay swug dobitok čjsty ze sstetku často a z wodu umiwa (Kur 1792) 4. dvojročná bylina s ostnatými listami bot štetka Dipsacus: zahradnye gsu božedrewina, sstetka a bodlyaky siacze rozlične (KoB 1666); erix: ssťetka bylina (KS 1763); P. atpn Osuald Stetka (LÁB 1592 U1); -ový príd 1. vzťahujúci sa na srsť, štetinový: setaceus: ssťecinowy, ssťetkowy (KS 1763) 2. k 4: ericaeus: ssťetkowy med, s kwetu ssťetkowého wytlačeny med (KS 1763); -ôčka [-toč-, -téč-] ž dem k 1: malijr maluge obraz pinzlem, sstétečkau na table nad schodkem (OP 1685); pennicillus: malerska sstetečka (ML 1779); do remesla patrice wecy: sstetočka na farbeny gedna (PRIEVIDZA 1797)