štepník, -a m. nár. mladý stromček, štep: Dala doniesť desať štepníkov muškátových. (Tim.)
štepník m 1. neživ štepnica, sad: domček ma biti s pliaczem ass po plot sstepnika (LIPTOV 1663); dum z dworem, z pul piwniczu, z pul humnem neb sstepnikem (JELŠAVA 1748); stepniki aneb sadi mame po gruntoch we walale (D. VES 1771) 2. živ kto ošetruje, štepí stromy; ovocinár: sedlaci cidzenych drewa rubačuw a štepnikuv nechteji trpeti (MB 1699); arborator: zahradnjk, ssťepnjk; consitor: zasywač, ssťepnjk, wyncúr, rozsywač (KS 1763)