štekel -kla m. ‹n› slang. kolík, západka
štekel m nem opätok, podpätok: ti črewicze čirne na czerwene stekle učinene a czerwenu pantliku obssite, ukradla; nosi čirne čižmi na stekle (PUKANEC 1788); do remesla patrice wecy: sstekle drewene nepririchtowane, no 5 (PRIEVIDZA 1797)