šramka, -y, -miek ž. i šrank, -u m. kraj.
1. tyč, latka, palica, žrď: v záhradke šramkami ohradenej (Šolt.); Lenkej odhodil dokresanú šramku. (Fr. Kráľ) Vinicu dal ohradiť šrankami. (Kuk.)
2. len mn. č. šramky, šranky plot, ohrada z tyčí, zo žrdiek; mreže (plota, zábradlia, závor ap.): Popod murovaný a šramkami opatrený plot prechodili ľudia. (Taj.) Zídeme sa pri šrankoch nad Dunajom. (Hurb.); otvoriť, vytiahnuť š-y;
šramkový i šrankový príd. zo šramiek, zo šrankov: š. plot, š-é dvierka, š-á ohrada, š-á postieľka, š-á klietka