špička -y -čiek ž.
1. špica, hrot, konček: š. noža, jazyka, topánky; š. ľadovca i fraz. viditeľná časť nejakého veľkého problému ap.
2. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: š. nohy, postaviť sa na š-y, ísť po š-ách
3. násadec na cigarety
4. hovor. tanečnica (význ. 2)
5. význačné, vedúce postavenie; jeho nositeľ: svetová š. v plávaní; š. spoločnosti
6. najvyššia hranica intenzity: dopravná, ranná, energetická š.
7. expr. stav miernej opitosti: mať š-u
● expr. nevidí si ani na š-u nosa je obmedzený;
špičkový príd.: š. tanec; š. výkon, š. výrobok; š-é zaťaženie
špička -ky -čiek ž.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihly • špica • špic • špička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazyka • zried. hrotec
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet • nástavec • špička (násadec na cigarety)
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robí • zried. opilstvo • zastar. opilosť • expr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľ • ožratosť • otrúlenosť • otrtúlenosť • otrundženosť • hovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opice • žart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)
profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci
p. aj znalec
špička 1. p. hrot 2. p. násadec 3. p. tanečnica 2 4. p. odborník, znalec 5. p. nálada 2, profesionál
tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)
2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička
špička, -y, -čiek ž.
1. hovor. konček, hrot, spica: š. noža, š. jazyka, š. ihly, špendlíka, š. nosa
● nevidí si na š-u nosa o obmedzenom človeku;
2. hovor. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: stať si, postaviť sa na š-y, ísť, kráčať, vzdialiť sa po š-ách; š. ľavej, pravej nohy;
3. násadec na cigarety: Barónka prišla s cigaretou v dlhej špičke. (Zgur.)
4. hovor. jedlá huba, tanečnica poľná;
5. kuch. druh hovädzieho mäsa;
6. (často v mn. c.) ľudia majúci vedúce, rozhodujúce, významné postavenie: vládnúce kapitalistické š-y, klerikálna š.; Boj musí byť vedený ľudom bez ohľadu na úradné špičky. (Jil.)
7. hovor. najvyšší bod, najvyššia hranica intenzity niečoho (napr. spotreby elektrického prúdu, pracovného výkonu ap.); ranná a večerná š.;
8. hovor. expr. stav miernej opilosti: má š-u;
špičkový príd.: š-é topánky, š. tanec, š-á technika; š-é miesta, mať š-é postavenie; š-í pretekári; š. výkon, š-é hodiny, š-é obdobie
špic m, špica1 ž nem 1. ostré zakončenie niečoho, zahrotenie, hrot: arista: sspice od klasu (VTL 1679); bitwa morska gest strassliwa, kdy welike ssyffi gako zámky zrážegj se pyskemj, prednjmi sspicemi (OP 1685); bidens: motika o dwuch sspicach (AS 1728); cacumen: wrch hori, sspyc; cuspis: sspice, ostry hrot na kopi neb sspice na meči (WU 1750); prw nežly planta kwet wirazy, mosy gegy špic odrezany byty (BUDÍN 1790); pozorug, abi sy wzdicky struky kwetne hore spicom do zeme sadil (PR 18. st); spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 18. st) L. stáť na š-i byť na čele: žádný swého nerozumu tak welmi neprozradj, aby swého wogenského pána hanenjm a potupowánjm proti sobe powzbuzowal, když on na sspicy swého wogska stogj (PZ 1777); za š. noža štipku, trošku: nasjp tež do toho za sspic noža sal saturni (PL 1787) 2. žihadlo: aculeus: sspic, žjhadlo (WU 1750); špiček m, špička ž dem k 1: petiolus: sspička (VTL 1679); acullotus: žihlawečka, sspiček, bodláček (KS 1763); aculeatum dictum: sspička (PD 18. st)
špiček, špička p. špic