Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

špička -y -čiek ž.

1. špica, hrot, konček: š. noža, jazyka, topánky; š. ľadovca i fraz. viditeľná časť nejakého veľkého problému ap.

2. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: š. nohy, postaviť sa na š-y, ísť po š-ách

3. násadec na cigarety

4. hovor. tanečnica (význ. 2)

5. význačné, vedúce postavenie; jeho nositeľ: svetová š. v plávaní; š. spoločnosti

6. najvyššia hranica intenzity: dopravná, ranná, energetická š.

7. expr. stav miernej opitosti: mať š-u

expr. nevidí si ani na š-u nosa je obmedzený;

špičkový príd.: š. tanec; š. výkon, š. výrobok; š-é zaťaženie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
špička ‑y ‑čiek ž.; špičkový

špička -ky -čiek ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrot ostré zakončenie niečoho: hrot ceruzky, ihlyšpicašpicšpička: špica, špic lyže, veže, špička topánky; špica, špic na vianočnom stromčeku (ozdoba) • konček: konček jazykazried. hrotec


nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

4. p. ráz


násadec odb. predmet, ktorý sa dá nasadiť na iný predmet • nástavecšpička (násadec na cigarety)


odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majsterznalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstraprofesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionálašpecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdcahovor. expr.: macherfachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny experthovor.: kapacitašpičkajednotkahovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, esopren. expr.: kanónkaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritouzastar. znateľ (Štúr)iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali


opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robízried. opilstvozastar. opilosťexpr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľožratosťotrúlenosťotrtúlenosťotrundženosťhovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opicežart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)


profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborníkznalec: poradiť sa so znalcomšpecialistaexpert: súdny expertmajster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slovahovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzikeautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: je v odbore kapacitaexpr. suverénexpr.: kaliberkanón: byť v matematike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: je to skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. profík: hokejoví profíci

p. aj znalec


špička 1. p. hrot 2. p. násadec 3. p. tanečnica 2 4. p. odborník, znalec 5. p. nálada 2, profesionál


tanečnica 1. žena, ktorá profesionálne tancuje • baletka (tanečnica v balete) • balerína (sólová baletka) • primabalerína (prvá tanečnica v balete) • bajadéra (orientálna tanečnica) • gejša (tanečnica v japonských zábavných podnikoch)

2. drobná jedlá huba s tenkým hlúbikom • hovor. špička

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

špička, -y, -čiek ž.

1. hovor. konček, hrot, spica: š. noža, š. jazyka, š. ihly, špendlíka, š. nosa

nevidí si na š-u nosa o obmedzenom človeku;

2. hovor. predná časť chodidla, najmä koniec prstov: stať si, postaviť sa na š-y, ísť, kráčať, vzdialiť sa po š-ách; š. ľavej, pravej nohy;

3. násadec na cigarety: Barónka prišla s cigaretou v dlhej špičke. (Zgur.)

4. hovor. jedlá huba, tanečnica poľná;

5. kuch. druh hovädzieho mäsa;

6. (často v mn. c.) ľudia majúci vedúce, rozhodujúce, významné postavenie: vládnúce kapitalistické š-y, klerikálna š.; Boj musí byť vedený ľudom bez ohľadu na úradné špičky. (Jil.)

7. hovor. najvyšší bod, najvyššia hranica intenzity niečoho (napr. spotreby elektrického prúdu, pracovného výkonu ap.); ranná a večerná š.;

8. hovor. expr. stav miernej opilosti: má š-u;

špičkový príd.: š-é topánky, š. tanec, š-á technika; š-é miesta, mať š-é postavenie; š-í pretekári; š. výkon, š-é hodiny, š-é obdobie

špic m, špica1 ž nem
1. ostré zakončenie niečoho, zahrotenie, hrot: arista: sspice od klasu (VTL 1679); bitwa morska gest strassliwa, kdy welike ssyffi gako zámky zrážegj se pyskemj, prednjmi sspicemi (OP 1685); bidens: motika o dwuch sspicach (AS 1728); cacumen: wrch hori, sspyc; cuspis: sspice, ostry hrot na kopi neb sspice na meči (WU 1750); prw nežly planta kwet wirazy, mosy gegy špic odrezany byty (BUDÍN 1790); pozorug, abi sy wzdicky struky kwetne hore spicom do zeme sadil (PR 18. st); spice ostre tich trny prebigaly hlawu a pressly až do kosty (SJ 18. st)
L. stáť na š-i byť na čele: žádný swého nerozumu tak welmi neprozradj, aby swého wogenského pána hanenjm a potupowánjm proti sobe powzbuzowal, když on na sspicy swého wogska stogj (PZ 1777); za š. noža štipku, trošku: nasjp tež do toho za sspic noža sal saturni (PL 1787)
2. žihadlo: aculeus: sspic, žjhadlo (WU 1750); špiček m, špička ž dem k 1: petiolus: sspička (VTL 1679); acullotus: žihlawečka, sspiček, bodláček (KS 1763); aculeatum dictum: sspička (PD 18. st)


špiček, špička p. špic

Špička Špička Špička_K1 Špička
špička
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) špička
G (bez) špičky
D (k) špičke
A (vidím) špičku
L (o) špičke
I (so) špičkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) špičky
G (bez) špičiek
D (k) špičkám
A (vidím) špičky
L (o) špičkách
I (so) špičkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠPIČKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 38×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
NOVÁ BAŇA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 3×;
PONIKY, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
BYTČICA (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 2×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 1×;
LADICE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a špičky na perá et becs pour plumes
bez špičiek je definovaný sans la pointe est défini
cigaretové špičky, a ich časti fume-cigarette et leurs parties
cigaretové špičky a ich časti fume-cigarette, et leurs parties
s ochrannou špičkou s pôvodom avec coquille de protection originaires
špičkami a je pomerne nepružný et est relativement inélastique
špičky uvedené v článku pointe, visées à l'article

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu