šoltýs i šoltés, -a m. hist. osadník, zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý dostal určité privilégiá, obyč. i dedičné richtárstvo; škultét;
šoltýsky i šoltésky príd.: š-e osady;
šoltýstvo i šoltéstvo, -a str.
1. právo, výsada šoltýsa (obyč. spočívajúca vo funkcii richtára), škultécia;
2. osada, obec založená šoltýsmi