šanta -y šánt obyč. mn. ž. hovor. samopašný kúsok, nezbeda, šibalstvo: robiť, vystrájať š-y
šanta -ty obyč. pl. šanty šánt ž.
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
šanta p. samopaš
šanta, -y, obyč. v mn. č. šanty, šánt ž. hovor. nezbeda, samopaš, šibalstvo: robiť, stvárať, vystrájať, vyčíňať š-y; počuť detský krik a š-y
šanta ž hluk, hurhaj, lomoz: kteriby ssantu robil na ulicy, pokutowan at gest d 6 (CA 1697); (ženy) na chizu wissli a tam esstye weču ssantu robili, takže sa nazdali fatens, že zrutya chissku (KRUPINA 1722); vtom sa strhla velka povetrica a tito pani sa do Hrona vrhli a tam sa velka šanta stala, jako by tam vela koni ržalo (P. ĽUPČA 1732 CM); nočne ssanty po meste se prisne zakazugj, kdo toty statutum prestupil, zložj 1 fl (PONIKY 18. st)