šéf -a mn. -ovia m.
1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry; š. generálneho štábu; konferencia š-ov vlád ministerských predsedov; š. diplomacie minister zahraničných vecí; š. kabinetu predseda vlády
2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a
3. hovor. vo funkcii oslovenia;
šéfka -y -fok ž.;
šéfovský príd.: š. plat;
šéfko -a mn. -ovia m. zdrob. expr. k 2, 3
šéf šéfa pl. N šéfovia m.
šéf -a m. (šéfka1 -y ž.) ‹f›
1. zodpovedný vedúci pracoviska, vedúci: š. oddelenia, prevádzky; š. opery; š. kuchyne (hotela); schôdzka š-ov vlád (ministerských) predsedov; š. firmy majiteľ
2. nadriadený: má prísneho š-a;
šéfsky, šéfovský príd.: š-á autorita;
šéfovsky prísl.;
šéfovstvo -a s.
šéf- ‹f› v zloženinách prvá časť s významom vedúci, hlavný
nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúceho • predstavený: rešpektovať predstaveného • vrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnosti • hovor. expr. starý • hovor. šéf • expr. šéfko • slang. šerif
riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos
šéf p. vedúci2, nadriadený2, vodca, riaditeľ
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
šéf, -a, mn. č. -ovia m. hovor.
1. vedúci nejakého pracovného úseku, oddelenia, predstavený, prednosta, v kapit. spoločnosti i majiteľ závodu, podniku: dobrý, zlý š., prísny š., š. prezídia; š. činohry, opery; š. generálneho štábu; š. diplomatického protokolu; konferencia š-ov vlád;
2. argot. používa sa ako oslovenie: Šéf, platiť! (Karv.);
šéfka, -y, -fok ž.