šípka -y -pok ž.
1. červený plod šípovej ruže: zbierať, sušiť š-y
2. hovor. šípový ker
3. zn. v podobe hrotu ukazujúca smer; ukazovateľ smeru: vchod označiť š-ou;
šípkový príd.: š. čaj
šípka -ky šípok ž.
šípka p. ukazovateľ 1
ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výšky • smerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľava • smerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkou • ručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometra • odb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladenia • publ. barometer: barometer záujmu • zastar. ukazovák (Kukučín)
2. p. zoznam
šípka1, -y, -pok ž. priamka na jednom konci zahrotená, označujúca smer; ukazovateľ smeru, orientačná značka v doprave, v turistike ap.: Správnu cestu označili šípkou. (Mor.); opt. zámerná š. vyznačená v zameriavači pri mierení ďalekohľadom
šípka ž, šípek m 1. červený plod šípovej ruže bot Rosa canina: cynosbatus: ssýpek (VTL 1679); sskatula suchima ssjpkama (L. JÁN 1683); dobry lekwar od piesku, wezmy geden funth bieleho kuchinskeho cukru, zleg na to geden žeitlik wypaleneg gahodoweg wodky, war, pokud se nepowlečze, potom wezmy pol funta pretrene ssypky spolu y ze zrncy, umj a osuss ge: opet utlč ge, z tohoto prassku wezmy 2 lothy a wlož ge spolu y s pretrenymy ssypkamy do czukru a war, pokudž k slussneg hustosti prigde (RT 17. st); ružowe semeno stlučene na prach, to, což w ssipkach gest, a ten prach pyty z gitrocelowu wodu, behawku zastawuge, y chrkany krwe (HL 17. st); cynobaton: šypky (LC 1707); proty smrtedlnemu kameny: wezmy čzerweny ssypek y pecky, sussyss gych na prach, dag gemu pyty wlaskem wyne (KLe 1740) 2. šípový ker: te hubi, ktere rostu na ssipkach, magi welyku chwalu proty kameni, kdy ge vsvssy a potom rozetre a tak w wine pige (MT 17. st); rosa canina: ssipka (LF 1791) P. tpn Sypko ( 1369 Šípkové VSO); Zybkow ( 1389), Sypko ( 1481 Šipkov VSO); -ový príd: 1. k 1: yadra ssjpkowe stlučz a prosiway skrze sitko (MT 17. st); roob cynosbati: ssjpkowý letkwár (TT 1745); cynosbaton: ssypkowá ruža (KS 1763); mnozi rozumnj sedlaczi wjera, že když mnoho ssipku roste, studeny rok nasleduge (Kal 18. st); wezmi ssipkowe peczky, wsip na vhli a pokurug nos a wloz gednu peczku w chripi (LR3 18. st) 2. k 2: osli barsj su opowrchnute howadka, su prece ku welkemu uzitku w mageri, ponewač gakimkoli krmom spokogne su, list stromowy, trnowy, sipkowi, a. t. d., pritom y s kuru stromuw ku pokrmu gegich wdačne prigjmu a wssetkich tesskich pračach (!) a tahány potrebowane biwagj (PR 18. st)