ľudský príd.
1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva
2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.
● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;
ľudsky prísl.;
ľudskosť -i ž.
ľudsky 2. st. -kejšie prísl.
ľudsky prísl. 1. ▶ po ľudskej stránke; príznačne pre človeka: ľ. zaujímavý, dojímavý príbeh; ľ. dozrieť; mať nárok na ľ. dôstojný život; Zľahčovanie a hľadanie výhod je ľudsky prirodzené. [KN 2002] 2. 2. st. -kejšie ▶ ľahko pochopiteľným, zrozumiteľným spôsobom, jasne, prístupne: vyjadruje sa ľ.; Ľudskejšie treba písať, pánko môj, ľudskejšie. [V. Mináč] 3. 2. st. -kejšie ▶ s humánnym prístupom k ľuďom, humánne: správať sa ľ.; konať ľ.; zaobchádzať s väzňami, zajatcami ľ.; zachovať sa v každej situácii ľ.; riešiť problémy (po) ľ.; Preto nažívali ľudskejšie, v zhode a v pokoji. [K. Lászlová] ◘ fraz. ľudsky povedané povedané, vyjadrené tak, aby to pochopil každý
1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;
2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;
ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;
ľudskosť, -ti ž.
1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;
2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)
ľudský príd. (zluckí) 1. csl majúci pozitívne vlastnosti, uznanlivý, žičlivý, láskavý: To vám je na sveťe ľuckí pán (Košťany n. Tur. MAR); To je barz zlucká osoba (Revúca); Van je hrdí, ale ona je zluckéša̋ (Kameňany REV); Kebi len ból luckejší (Bošáca TRČ); Ten nežádá nemožnosci, to je luckí čoviek (Stráže n. Myj. SEN); Ice ku ňemu, bo to barz ľucki človek (M. Slivník SAB) 2. vzťahujúci sa na človeka, spoločný ľuďom: Této chajdi, že sa lucké príbitki!? Aňi zvéra bi son tan ňedala! (Lapáš NIT) L. ľucka pijafka (Smižany SNV) - pijavica používaná na liečebné účely ap. 3. jtrenč, záh, čiast. vsl cudzí, patriaci inému: Mosím zavolat své slépki, lebo prídu lucké (Záh. Bystrica BRA); To je lucká slépka, odežeň ju (Brodské SKA); Ľucke kravi u_žena na poľe a naše f staňi (Dl. Lúka BAR); Muj muž ľucki ňežadau̯ (Krčava SOB) F. slačí po luckém (Bošáca TRČ) - o človekovi, ktorý sa lakomí na cudzie; svojo sebe šanuj, ľucke ňepitaj! (Široké PRE) - treba si šetriť svoje veci a nespoliehať sa na pomoc iných; ňepatraj na ľucke ruki, aľe sam sebe zrob (Bodovce SAB) - nespoliehaj sa na prácu iných; na ľucku haňbu višol (Fintice PRE) - upadol do veľkej hanby; na ľucki śmih zešol (Župčany PRE) - zosmiešnil sa; ľudsky prísl. k 1: Len se misíž zluckéši zmlóveč, aj mi zmo ni z vrškó! (Kameňany REV); Preca len hladali (utopenú), abi hu mohli tak po luckí pochovat (Modranka TRN); No ta to vera ňebulo po ľuckim (V. Kazimír TRB) F. medzi ľuďmi lucki (V. Zálužie NIT) - treba sa správať, ako sa kde patrí
ľudský [ľu-, li-] príd 1. týkajúci sa ľudí, človeka: mezy pritelmi pohnuti lydske czasto nastawagy (L. TRNOVEC 1563); lidske ctnosti; reči lidské (ASL 1603-04) klebety; pryssly dwa zli duchowe w lydskem spusobe (TRNAVA 1702) v podobe ľudí; (Kristus) lidské pryrozeny na sebe prigal (AgS 1708) podobu človeka; tzali národ lyutzki jeszt z hréchom pokaseni (HPS 1752) všetci ľudia; malomocny bil wiwrženy z towarisstwa a obcowani lidskeho (MS 1758) zo spoločnosti L. interemtor: lidsky zabigák (KS 1763) vrah F. žiwot lidsky priliss klzky (SiN 1678); lidske slowa a wodne wlny lechko se preminagj (AP 1771) slovám netreba veriť 2. nie vlastný, cudzí: powinen budem na tolarich aneb dukatich polozit ne luczke, nez swe nabiwane pinize (BRUNOVCE 1665); za piet roki ani s ludskimi penezy ani nassimi nebudem zlobodna wymenjit (s. l. 17. st); ludske husi, morky aneb kačicze mezi panske zamiessat (HRÁDOK 1715); z ludskich warek pry pjwowary dubnickem (TRENČÍN 1729) 3. humánny, ľudomilný: philantropus: člowecky, lidsky; tractabilis: člowecky, lidsky (KS 1763); po ľudsky prísl výraz k 3: humane: po lidsky, po člowecky, laskawe, po pratelsky (KS 1763); -osť ž humanita, ľudomilnosť: philantrhropia: člowečenstwi, priwetiwost, lidskost (KS 1763)