ľudský príd.
1. súvisiaci s človekom, s ľuďmi; spoločný ľuďom: ľ-é telo, pokolenie, ľ-á bytosť; ľ-é práva
2. vyznačujúci sa citom pre ľudí, humánny: byť k niekomu ľ.
● to je nad ľ-é sily viac, ako sa dá zniesť; to je pod ľ-ú dôstojnosť nedôstojné človeka; ľ-é jazyky ohovárači; mýliť sa je ľ-é;
ľudsky prísl.;
ľudskosť -i ž.
ľudskosť -ti ž.
ľudskosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto je ľudský, kto si ctí dôstojnosť človeka; postoj založený na láske a úcte k človeku, humanita, humánnosť; op. neľudskosť: prejav ľudskosti; zločin proti ľudskosti; ľ. víťazí nad sebectvom; prejaviť ľ.; vyznačovať sa ľudskosťou; porušovať všetky zásady ľudskosti; nezachovala sa v ňom ani štipka ľudskosti; vytráca sa z nás ľ.; Hľadal pravdu, veril v ľudskosť a demokraciu, plnil najvyšší príkaz lásky k blížnemu. [Sme 1995]
humanita cit pre blížneho • ľudskosť • humánnosť: konať v mene humanity, ľudskosti; bol známy svojou humánnosťou
ľudskosť cit pre ľudí • humánnosť • humanita: vyznačovať sa ľudskosťou, humánnosťou, humanitou • kniž. človečenstvo: prekypuje človečenstvom
1. patriaci človeku, vlastný človeku, spoločný ľuďom; vykonávaný človekom; pochádzajúci z človeka: ľ. hlas, ľ-á krv, ľ-é telo, ľ. organizmus, ľ-á postava; ľ. duch, ľ. život, ľ-á pamäť, ľ-á myseľ, ľ-é myslenie, ľ-á slabosť; ľ. vzťah, ľ-á práca, ľ-é dielo; ľ. plod; ľ-á reč reč ľudí, pren. zrozumiteľná, jasná reč;
2. uznanlivý; dobročinný; humánny: ľ. človek; ľ. čin; hovor. ľ-á cena prijateľná;
ľudsky prísl.: žiť, zaobchádzať (po) ľudsky;
ľudskosť, -ti ž.
1. ľudský cit, láska k ľuďom, k človečenstvu, humanita;
2. podstata človeka, ľudí ako tvorov obdarených rozumom: Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka. (Sládk.)
ľudskosť ž. humánne správanie, dobrota, prívetivosť: Tot chlab nemá f sebe kuz luckošči (Kameňany REV); Troška luckosťi bi ťi ňezaškoďilo (Lapáš NIT)