ľudový príd.
1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie; ľ-é zhromaždenia na námestiach; v rozlič. názvoch: Ľ -á banka; ľ-á škola (prv); ľ-á strana
2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľ-á slávnosť;
ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;
ľudovosť -i ž.
ľudovosť -ti ž.
ľudovosť -ti ž. 1. ▶ ľudový charakter niečoho, vychádzanie, čerpanie zo skúseností, tradícií, múdrosti ľudu: štylizovaná ľ. odevu; ľ. ornamentu, výšivky; ľ. umenia, poézie; ľ. Janáčkovej hudby; návrat k ľudovosti; zariadenie bolo štýlovo slovenské s prvkami ľudovosti; Jej práce sú presiaknuté ľudovosťou, životom obyčajných ľudí jej doby. [RUD 2006] 2. ▶ charakter niečoho, na čom al. v čom sa zúčastňujú najširšie vrstvy: proklamovaná ľ. vlády; ľ. povstania; tlačil stranu k väčšej ľudovosti 3. ▶ zrozumiteľnosť, prístupnosť pre široké vrstvy obyvateľov (často snaha vyhovieť nižšiemu vkusu, ignorovanie intelektuálnych, individuálnych a pod. prvkov): ľ. zábavy; televízia stavila na ľ.; Dôležitým prvkom propagandy sa stala ľudovosť zobrazenia. [Hs 2007]; Beletristický spôsob, ktorý bol dovtedy často používaný, nahradil ľudovosťou, ktorá robila jeho články ľahko zrozumiteľnými a bližšími priemernému slovenskému čitateľovi. [Sme 2007] 4. ▶ vedomý príklon k spôsobu života, cíteniu a predstavám ľudu: nahradiť aristokratickosť ľudovosťou; ťaží zo svojej ľudovosti; záľuba v tenise je v protiklade s jeho ľudovosťou; Napriek deklarovanej ľudovosti chýba mu rozmer vrúcnosti a bezprostrednosti. [VNK 2003] 5. lit. ▶ (v socialistickom realizme) spracovanie námetov z dedinského prostredia s dôrazom na život a záujmy ľudových más: niektoré otázky ľudovosti v literatúre
ľudovosť p. ľudový
ľudový príd. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud; vlastný ľudu; pochádzajúci z ľudu; používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň; ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra; ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba; ľ-á armáda, Ľ-é milície; Ľ-é kurzy ruštiny (skrat. ĽKR); Ľ-á univerzita; ľ. súd po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu; dnes súd s istou právomocou v okrese; ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu; ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu; ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy; polit. ľ-á strana;
ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;
ľudovosť, -ti ž.