ľudový príd.
1. týkajúci sa ľudu: ľ. odpor, ľ-é hlasovanie; ľ-é zhromaždenia na námestiach; v rozlič. názvoch: Ľ -á banka; ľ-á škola (prv); ľ-á strana
2. vlastný ľudu, pochádzajúci z ľudu; určený ľudu: ľ-á tvorivosť, pieseň, múdrosť, hudba; ľ-á slávnosť;
ľudovo prísl.: ako sa ľ. hovorí;
ľudovosť -i ž.
ľudovo prísl.
ľudovo prísl. 1. 2. st. -vejšie ▶ typicky pre široké vrstvy obyvateľstva, jednoducho, obyčajne, nenáročne: ľ. sa stravovať; liečim sa ľ.; vyrábať ľudovejšie zamerané vozidlá 2. ▶ neodborným, neterminologickým spôsobom: rebríček obyčajný, ľ. nazývaný aj myší chvost; pomarančová koža, ako ľ. zvykneme nazývať celulitídu; diagnostickej metóde, ktorá na zobrazenie tkanív v ľudskom tele používa ultrazvuk, sa ľ. hovorí sono; Ide o žltačku typu A, ktorá sa ľudovo nazýva ochorenie špinavých rúk. [Sme 2003] ◘ fraz. ľudovo povedané výraz vyjadrujúci isté ospravedlnenie sa za použitý výraz, ktorý patrí do inej štylistickej roviny
ľudovo p. ľudový
ľudový príd. týkajúci sa najširších vrstiev obyvateľstva, prístupný najširším vrstvám obyvateľstva, určený pre ľud; vlastný ľudu; pochádzajúci z ľudu; používaný medzi ľudom: ľ. názov, ľ-á reč, ľ-á pieseň; ľ-á povesť, ľ. verš. ľ. tanec, ľ-á hra, ľ-á tvorba, ľ-á kultúra; ľ-é umenie, ľ-á hudba, ľ-á múdrosť, ľ-á liečba; ľ-á armáda, Ľ-é milície; Ľ-é kurzy ruštiny (skrat. ĽKR); Ľ-á univerzita; ľ. súd po oslobodení ČSR r. 1945 stíhajúci kolaborantstvo a zradu za fašistickej okupácie a tzv. slov. štátu; dnes súd s istou právomocou v okrese; ľ-á správa vykonávaná zástupcami ľudu; ľ-á demokracia forma štátnej moci, opierajúcej sa o skutočnú vládu ľudu; ľ-á škola starší typ najnižšieho stupňa povinnej školy; polit. ľ-á strana;
ľudovo/-e prísl.: ľ. hovoriť;
ľudovosť, -ti ž.