ľudnatý príd. husto obývaný; zaľudnený: ľ-á oblasť; ľ-á ulica;
ľudnatosť -i ž.
ľudnatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
ľudnatý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ husto obývaný, osídlený ľuďmi: ľudnatá krajina; ľudnaté mestá; najľudnatejší štát Afriky; najmenej ľ. okres 2. ▶ v ktorom sa vyskytuje veľa ľudí, zaľudnený: prechádzať sa ľudnatými uličkami; Ako sa blížil k mestu, cesta bola čoraz ľudnatejšia a rušnejšia. [J. Lenčo]; Kliesnili si cestu ľudnatým nábrežím ako hustým lesom. [KŽ 1960]
ľudnatý husto obývaný; preplnený ľuďmi (op. ľudoprázdny, vyľudnený) • zaľudnený: južné Slovensko je ľudnatý, zaľudnený kraj; prechádzali sme sa ľudnatou, zaľudnenou ulicou
obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrov • zaľudnený: obývaný, zaľudnený dom • ľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj
ľudnatý príd. hojne, husto obývaný, zaľudnený: ľ. kraj, ľ-á oblasť, ľ-á obec, dedina, ľ-é mesto;
ľudnato prísl.;
ľudnatosť, -ti ž. hustota obyvateľstva na určitej ploche
ľudnatý príd. husto obývaný, zaľudnený: Najvádz ludnaté to bolo blískosťi vodi, réki (Lapáš NIT); lunnatí dom (Bošáca TRČ)