ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;
ľudáčka -y -čok ž.;
ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;
ľudáctvo -a s. ľudácka politika
ľudák -ka pl. N -áci G -kov m.
ľudák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ člen al. stúpenec bývalej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá sa v r. 1938 – 1945 prejavovala znakmi nacionalizmu a fašizmu: bývalý aktívny ľ.; volebný úspech ľudákov; ozbrojené oddiely ľudákov; nikdy nesympatizoval s ľudákmi; A takto sa nezakročilo ani proti ľudákom, čo horlili zasa za odtrhnutie Slovenska od Čiech. [L. Ballek] ▷ ľudáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: A mŕtvy bol ľudáčik, Flóriš sa volal. [J. Váh]; ľudáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. pejor.: dostal sa do konfliktu s miestnymi ľudáčiskami; ľudáčka -ky -čok ž.: verná a zápalistá ľ.
ľudák, -a, mn. č. -ci m. hovor. stúpenec fašistickej separatistickej, klerikálnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej ČSR a za tzv. slov. štátu;
ľudáčka, -y, -čok ž.;
ľudácky príd. i prísl.: ľ. fašizmus, ľ. separatizmus, ľ. režim, ľ-a politika, ideológia;
ľudáctvo, -a str. reakčné separatistické hnutie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany; jej ideológia; príslušnosť k tejto strane
ľudák m. csl príslušník Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej ČSR: Ňemuože bid richtár, lebo on je ludák (Stankovany RUŽ); Ludáci z ludovéj strani, tí sú najvaččí boháči (Lančár PIE); ľudáčka ž.: Ona furd bula ludáškó (Kameňany REV); ľudácky príd. Teraz u náz len ludácká strana má prednošč (Kameňany REV)