ľudák -a mn. -ci m. člen al. stúpenec býv. Hlinkovej sloven. ľud. strany; člen al. stúpenec ľud. strany vo všeobecnosti, ľudovec;
ľudáčka -y -čok ž.;
ľudácky príd. i prísl.: ľ-a orientácia;
ľudáctvo -a s. ľudácka politika
ľudácky -ka -ke príd.
ľudácky prísl.
ľudácky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s ľudákom, členom al. stúpencom bývalej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany; príznačný pre ľudáka, pre ľudákov; hlásiaci sa k ľudáctvu: ľudácka vláda; ľudácki politici; ľudácka orientácia, propaganda; ľudácke heslá; kniha ľudáckeho historika; bol zarytým odporcom ľudáckeho režimu; Pokojne si vybral zo skrine starostlivo zabalenú ľudácku legitimáciu. [A. Baláž]
ľudácky2 prísl. ▶ tak ako ľudák, člen al. stúpenec bývalej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany; v duchu ľudáctva; príznačne pre ľudákov: ľ. orientované časopisy; ľ. argumentovať
ľudák, -a, mn. č. -ci m. hovor. stúpenec fašistickej separatistickej, klerikálnej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej ČSR a za tzv. slov. štátu;
ľudáčka, -y, -čok ž.;
ľudácky príd. i prísl.: ľ. fašizmus, ľ. separatizmus, ľ. režim, ľ-a politika, ideológia;
ľudáctvo, -a str. reakčné separatistické hnutie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany; jej ideológia; príslušnosť k tejto strane
ľudák m. csl príslušník Hlinkovej slovenskej ľudovej strany za prvej ČSR: Ňemuože bid richtár, lebo on je ludák (Stankovany RUŽ); Ludáci z ludovéj strani, tí sú najvaččí boháči (Lančár PIE); ľudáčka ž.: Ona furd bula ludáškó (Kameňany REV); ľudácky príd. Teraz u náz len ludácká strana má prednošč (Kameňany REV)