ľudáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.
ľudák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ člen al. stúpenec bývalej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá sa v r. 1938 – 1945 prejavovala znakmi nacionalizmu a fašizmu: bývalý aktívny ľ.; volebný úspech ľudákov; ozbrojené oddiely ľudákov; nikdy nesympatizoval s ľudákmi; A takto sa nezakročilo ani proti ľudákom, čo horlili zasa za odtrhnutie Slovenska od Čiech. [L. Ballek] ▷ ľudáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: A mŕtvy bol ľudáčik, Flóriš sa volal. [J. Váh]; ľudáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. pejor.: dostal sa do konfliktu s miestnymi ľudáčiskami; ľudáčka -ky -čok ž.: verná a zápalistá ľ.