ľud -u m.
1. najširšie vrstvy obyvateľstva (obyč. v protiklade k vládnucej al. bohatej vrstve obyvateľstva): slovenský ľ., dedinský ľ.; je to človek z ľ-u; cirk. Boží ľ. spoločenstvo veriacich ľudí, cirkev
2. množstvo ľudí, ľudia: ľ. sa zbieha, prišlo veľa ľ-u
ľud ľudu m.
ľud ľudu m. 1. ▶ všetky vrstvy a sociálne skupiny obyvateľstva (často v protiklade k vládnucim al. majetnejším vrstvám): poddaný, neslobodný ľ.; pospolitý, pracujúci ľ.; nábožný, veriaci ľ.; reportáž o živote kysuckého ľudu v minulosti; utláčať, vykorisťovať ľ.; pozdvihnúť kultúrnu úroveň ľudu; ľ. si volí svojich zástupcov; ožobračovať chudobný ľ.; ľ. sa búril proti vrchnosti; sucho zbedačilo dedinský ľ.; vojnové útrapy doľahli na ľ. □ cirk. Boží ľud veriaci a kňazi; práv. sudca z ľudu kto zasadá na súde ako laik, op. sudca z povolania 2. hovor. ▶ spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, históriou a kultúrou dlhodobo obývajúce to isté územie, národ: slovenský ľ.; nemecký ľ.; vystúpiť v mene českého ľudu 3. ▶ veľa ľudí zhromaždených na jednom mieste, dav, zástup: zbehlo sa tam veľa ľudu; všetok ľ. spieval; Zhluknutý ľud zahrmel a notársky úrad zasypal dážď kameňov. [L. Ťažký]; Pred domom „mladého hrdinu“ sa začína zhromažďovať plačúci ľud so sviečkami a kvetmi. [InZ 2001] ◘ fraz. človek z ľudu kto pochádza z ľudových vrstiev, často s vyšším spoločenským postavením, kto rozumie ľuďom, vie s nimi komunikovať ◘ parem. hlas ľudu - hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom
2. p. ľudia
ľud, -u, 5. p. ľud, zastar. i ľude m.
1. najširšie vrstvy obyvateľstva: pospolitý, prostý, pracujúci ľ.; český, slovenský ľ.; vôľa ľ-u; vláda ľ-u demokratická
● hlas ľudu — hlas boží (prísl.) o rozhodujúcej sile vôle ľudu;
2. množstvo ľudí, dav, zástup: kupujúci, predávajúci ľ.
lid p. ľud
ľud m. (ľid) 1. strsl, jzsl najširšie vrstvy obyvateľstva: Ľud bou̯ rozíďeňí na laziech (Laskomerské BB); Náž ľid je dobrí a pracovití (Kokava n. Rim. RS); Koreli boli tri rázi, tak tu lud vihinul (Ružindol TRN); Farár abi držav z ludom (V. Bielice TOP) 2. strsl, zsl množstvo ľudí: Tam je tolko ludu, že ani o hodinu bi som neprišla na rat (Likavka RUŽ); Strach, kelo ludu bulo u mesa̋re (Kameňany REV); Čo tam bolo ludu nahnatého! (Lukáčovce HLO); Dau̯ porobid náboje, zbroje, že kolko ludu bude (Záh. Bystrica BRA)
ľud [ľud, lid] m 1. ľudia žijúci v istom prostredí, za istých sociálnych podmienok, spoločenská skupina, napr. vojsko, veriaci ap.: lid izrahelitsky (BAg 1585); lid krestansky (HP 1596) kresťania; wogenskeho lidu (ŽILINA 1599) vojakov; lyd rozličny nemecky, vhersky y stoličny (RUŽOMBEROK 1603); se wssym cysarskym lydem tahl proti hayduchom (RUŽOMBEROK 1605) s cisárskym vojskom; tulawy lid tuláci: mjstrowskeho lidu cechi; natio: lid gedneho rodu (KS 1763); ženský lid (BR 1785) ženy 2. ľudia, najširšie vrstvy obyvateľstva: holuby, zerawi y wsselikterake ptacztwo, gestli na pole leti, wssemu lidu su obeczni (ŽK 1473); panu rychtarowy sprawczy lidu (B. ŠTIAVNICA 1572); nemalo lidu pospoliteho vpadlo (RUŽOMBEROK 1601); kazatelowe lid obecnj zdržeti mohly (WO 1670) L. starssy z lidu (AgS 1708) členovia obecnej rady; stolicze desczene pre lid (TRENČÍN 1713) jednoduché, nižšej kvality; (my) ubohi lud (HRABOVKA 1726) formula v prosebných listoch panstvu; x. bibl rybári lidu (KB 1756); kňazi; (kňazi) od svetského lidu (sa) rozeznávajú (BR 1785) F. qvot homines, tot sententisae: koliko gest lidu, toliko gest rozumnosti (KS 1763) každý sa rozumie do niečoho iného 3. zhromaždenie, dav: gedna osoba zenska z woyskem lidu do miesta (prišla); zhromaždil se lid k swemu handli (BÁNOVCE n. B. 1555; 1699 LP); w dome ludu plno (ASL 1781)