ľubozvučný príd. príjemne, lahodne znejúci: ľ. tón, ľ-á reč; slovenčina je ľ-á;
ľubozvučne prísl.;
ľubozvučnosť -i ž.
ľubozvučne prísl.
ľubozvučne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ príznačne pre súlad zvukov, pre niečo, čo znie veľmi príjemne, súzvučne, melodicky; syn. ľúbezne, lahodne: škovránky ľ. vyspevovali; v diaľke ľ. zvonia zvony; struny huslí ľ. zunia; skladby teraz znejú ľubozvučnejšie 2. lingv. ▶ spôsobom príznačným pre ľubozvuk; syn. eufonicky; op. kakofonicky: ľ. znejúce slovanské mená
ľubozvučný príd. krásne, čisto, príjemne, lahodne znejúci: ľ. spev, tón, ľ-á reč;
ľubozvučne prísl.: ľ. znieť;
ľubozvučnosť, -ti ž.