ľavica -e -víc ž.
1. ľavá ruka, op. pravica: chytiť niečo do ľ-e
2. ľavá strana, op. pravica: sedieť po ľ-i, na ľ-i niekoho
3. ľavé krídlo v spektre polit. strán a v parlamente, op. pravica: ľ. utrpela porážku
● nevie ľ., čo robí pravica chýba vzájomná informovanosť;
ľavicový príd. k 3: ľ. smer, časopis;
ľavicovo prísl.: ľ. orientovaný
ľavica -ce ľavíc ž.
ľavica -ce ľavíc ž. 1. ▶ ľavá ruka; op. pravica: v ľavici drží kvety; ufúľanú ľavicu dieťa skrylo za chrbát; Chytí tanistru ľavicou a prehodí si ju cez plece. [Miloš Ferko] 2. ▶ ľavá strana; op. pravica: pri stole sedáva po otcovej ľavici; po ľavici má vrátnik kľúče; Zavadil očami o prvý rad stoličiek, aby sa vážne poklonil panej školy s Uhličitanom Vápenatým na pravici a s Nóniusom na ľavici. [F. Hečko] 3. polit. ▶ časť politického a kultúrneho spektra, ktorá presadzuje väčšiu mieru štátnych zásahov s cieľom odstrániť, resp. zmierniť sociálne rozdiely v spoločnosti; op. pravica: moderná, umiernená, radikálna ľ.; politická, intelektuálna ľ.; ľ. vo vláde, v opozícii, v parlamente; prívrženci ľavice; volebné víťazstvo ľavice; hlásiť sa k ľavici ◘ parem. bibl. nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica netreba sa chváliť dobročinnosťou
ľavica, -e, -víc ž.
1. ľavá ruka (op. pravica);
2. ľavá strana: po ľ-i, na ľ-i;
3. ľavé krídlo v buržoáznych politických stranách a parlamentoch; marxistická ľ. revolučná skupina v sociálnodemokratických stranách;
ľavicový príd.: ľ. poslanec
ľavica ž. strsl ľavá ruka: Od úďeru mi ľavica okľavela (Králiky BB); Hňeď ma boľesťi popusťiľi a ľävica hibaj zaraz otpuchať (Bziny DK)
ľavica [le-] ž ľavá ruka, op. pravica: po prawiczi y po lewiczy (TC 1631); sedá geden na prawycy a druhy na lewycy (SJ 18. st) F. prijímať koho, čo s ľ-ou ľahkovážne: učeny me z lewicu prigimagu, ačkoliw ga gim s prawicu predkladam (MC 18. st); x. bibl nech newj lewica twá, čo činj prawica twá (KB 1756); kdj chceme dobre cjnitj, abj newedela lewice, co čynj prawjce (CS 18. st) dobročinnosť má byť nezištná