Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľavičiar -a m. stúpenec polit. al. kult. ľavice, op. pravičiar;

ľavičiarka -y -rok ž.;

ľavičiarsky príd. i prísl.: ľ-a skupina;

ľavičiarstvo -a s. radikalizmus v politike al. kultúre; odchyľovanie sa od línie strany smerom doľava

ľavičiar -ra pl. N -ri m.

ľavičiar -ra pl. N -ri m. polit. ▶ stúpenec politickej al. kultúrnej ľavice presadzujúcej odstránenie, resp. zmiernenie sociálnych rozdielov v spoločnosti; op. pravičiar: mladí ľavičiari; politika, politický boj ľavičiarov; návrh zákona podporujú aj ľavičiari; prostredie radikálnych ľavičiarov ▷ ľavičiarka -ky -rok ž.: Bola som bohémka a ľavičiarka. [As 2002]

ľavičiar, -a m.

1. stúpenec radikálneho smeru v politike al. kultúre (op. pravičiar);

2. pejor. falošný radikál v robotníckom hnutí, zakrývajúci revolučnými frázami svoje malomeštiactvo;

ľavičiarsky príd. i prísl.: ľ-a skupina;

ľavičiarstvo, -a str.

1. radikalizmus v politike;

2. pejor. falošný radikalizmus v robotníckom hnutí, ľavá úchylka